Tell the truth

Je to zvlastne, ze po dlhom case som sa znova citil uleteny. Nemal som na nic cas a chcel som pri tom vsetko.

Je to zvlastne, ze po dlhom case som bol naozaj stastny a moj siroky usmev obdarovaval ludi cestou do prace, z prace, susedov, monitor a dalsich vela nepotrebnych veci.

V usiach mi hrala vesela muzika a ja som mal znova dovod uletiet a nechciet sa uz vratit na zem. Planoval som si blaznive veci, snazil som sa zaujat, mat milion dovodov, pre ktore by som uz nechcel priletiet spat na to stereotypne nudne miesto a zapadnut do davu. Moj tep bol nad celosvetove normy a smartphone sa ma snazil upozornit ze mi o chvilu jebne on ak nie ja.

oh wait..

sedel som po 10x za tym jebnutym facebookom, stal som po 30x na cige a snazil som sa sam seba presvedcit ze to uz nespravim. Ze uz tu vetu v zivote nenapisem. Presviedcal som sa tak silno az som to znova a znova spravil. Ten pocit bijuceho srdca, ktore caka na odpoved a roztrasenych ruk ked clovek otvata message. Nie proste! Kvapka ktora stekala po dvojitej, dalsiej a dalsiej ako ta co stekala rano po utretom zachode plneho mojej vecere. Zivotne otacky ktore sa otacaju v nepravidelnych intervaloch o 360stupnov a ktore vas nutia sa zamysliet ci to vsetko za nieco stalo. Dalsia chvila bezutesnej radosti sibnuteho smiechu a rozpaciteho pozerania na svet vokol mna. Dalsia chvila cakania na post, ktory vas prekvapi. Mna teda nie..

.. a co je pravda?

stal som tam ako pred par rokmi, bolo to naozaj davno. Dival som sa jej do oci, prvy krat tak uprimne. Sledoval som ich farbu, zostala mi na vieckach ked ich zavriem. Myslel som len na to, ze to nemoze byt pravda. Po dlhych rokoch som nevedel co povedat a tak som sa len dival a pocuval. Mozno som vydal nejaky vykrik hodora alebo inej pravekej veci, ktora bola rada za kus masa. A jeb.. prislo to hned, rychlo, z dialky, ten pocit, ktory som odkopal niekam daleko, zamkol a sedel som na nom, tancoval, lezal, mozno.. Tie zabudnute dlhe riadky textu stratene medzi 0 a 1. Stale tam su..

.. stale je tam ten pocit, ktory nieje mozno perfektny ale pre mna neocenitelny. A tak ako vtedy ked som sa omylom postavil a on unikol, tak aj dnes ho znova musim chytit a vratit ho spat. A ved vobec nieje zivot o tom aby ho mal clovek s kym zdielat? aby sa mohol tesit s niekym z tej chvile, kratkej, dlhej, ziadnej. Ten usmev po tom case sa nevytrati, ten tam zostava navzdy..

A vlastne preco..

jedine co chcem, je len aby bola po tie roky stastna.

What to do?

Na prechadze so psom, musi byt dlha, po tom co odpadla. Drzi dietu. Aspon chudnem s nou. Sanitka pri vchode. Panovy v aute prislo zle, taky postarsi asi z tepla. Presiel som popri nich a tak mi napadlo. Co ma clovek spravit v takej chvili? ma zastat vyvalit oci a ocumovat? stacilo mi pri pohlade na balkony. Rodinna vecera, sedlac ma kino. Dokonca som pocul pukat popcorn. Presiel som bez mihnutia oka tvariac sa, uz je o neho postarane, naco dalsi pohlad. Bolo mi to luto aspon z toho pana.

Na chvilku som sa otocil, zapadol som do masy. Citil som to. Nestastnik bol v poriadku. Sanitka odisla a sidlisko stichlo, lahlo popolom, ani zivej duse sa neukazalo. Tak som hodil ockom na najvacsiu herecku z vchodu, tiez sla so psom. Uvazujem ci ju budem stalkovat alebo sa poberiem. No cas je neuprosny a telefon zvonil v jednom kuse.

Ready to work

Aby som sem nepisal len depresivne vety. Nech nevyzeram, ze kazdy vecer stojim na lafrancony s kamenom okolo pasa a rozmyslam ci skocim. Ako mi raz jedna zenska ohodnotila  moj prvy blog slovami: Ty si poruseny to su najvacise sracky co som citala...

Tak potlacim v sebe city a troska opisem svoj tazky den. Mali sme dnes deadline, kazdy musel kodit ako drak. Rano bolo konecne super. Dokonca mi bola zima a lutoval som svoje oblecenie na styl idem k moru. V kancli sme nemali zapnutu klimu. Takze mi to nehucalo ako background music do mojich sluchatok. Ano daju sa dat nahlas ale ficat si poslednu dobu na lane del rey a pozerat sa na pohlady kolegov. Normalne taketo veci nepocuvam, ale kedze moje najlepsie obdobie zivota...

Neviem ci to bolo tymto pocasim alebo tym ze proste spavam 5 a pol hodiny, ale nechcelo sa mi nic. Po hodine by ste ma za monitorom nenasli. Vychutnaval som rannu cigaretku na dvore pohladom na bazen, kedy sa v nom konecne okupem. Takto to slo cely den. Robota sa mi pekne stackovala a ja som mal v pici. Nechapem ani ako som to stihol. No najviac ma dorazilo ked som po asi siedmej cigarete siel usilovne pracovat a vidim sefa na gauci. Neviem ci zaspal ale asi mu bolo dobre. Pracovna moralka na maxime. Takto sa u nas pracuje. Otvoril som fb a uplne som citil ako sa zo mna vytraca vsetka mudrost. Zrazu som chcel vediet ako sa kazdy ma a ako dovolenkoval.

Padla a ja prepracovany odchadzam.

Gg wp life

Spravit krok a spadnut. Vylamujem dvere, utekam, neotacam sa. Chcem aby to takto zostalo pretoze viem, viem a bojim sa odpovede, ale pri tom ju chcem pocut. Chcem precitit ten moment.

Otvaram fotku, su to obycajne pixely. Je to len par farebnych kociek a tuzim po tebe. Sekunda za sekundou, pomaly ubieha od chvile kedy som ti postol odpoved. Snazim sa mat usmev, snazim sa byt silny, dokazat, ze nie som ako kazdy. Ale pri tom zapadam k vacsine.

Utapam sa v alkohole, cigaretach, citim ten dym, ako prudi cez cele moje telo.

..sen, ktory nechcem aby mal koniec. Refreshujem fb, chapem, dnes to nebude. Padam do perin, porazeny ale s usmevom. Viem, ze tebe je urcite dobre.

Univerzal fuck up

Akoze.

Jebol mi facku, hodil do mna skatulku od cigariet a krical - ja uz za teba nic opravovat nebudem. Cely cerveny. Myslel som, ze o chvilku zhori - preboha ved dostanes infarkt - vravel som so slzami v ociach. Od smutku?

Neviem.

A tak tam stojim, bol vecer, drzim jej vlasy. Romantika, jej je zle a ja sa zamilovavam. Pocas toho ako prave zo seba dostala paprickove chipsy, rozmyslam co sa deje. Preco som taky, nech ma to prejde, nech to odide.

Preslo?

Bolo to vcera. Pozeral som na nu, depresia. Kamarat si pred chvilkou vylial srdce, chce byt uz zenaty. Aaah, preco? Mohol som si vybrat? nemohol. Prislo to proste. Ten okamih rannej sekundy, kedy na nic nemyslim. A zrazu, ide ma jebnut. Nepresla ani ta sekunda. A ja pozeram na plafon, spoteny, lebo vonku o siedmej rano 34 stupnov, dobre rano bigfree. A takto si ja zijem. Za den vystriedam v nepravidelnych intervaloch par nalad.

Takze.

Nasiel som si sport. Behavam. Ano, pretoze to je jedina chvila z celeho pojebaneho dna, kedy myslim len na to, ze moje pluca do dna odidu a uz sa nikdy nevratia. Konecne nepocuvam depresivne tranceovky, ale supnem si tam dramac. Pomaha mi to na tu chvilu mi je fakt super. A potom znova pride denna rutina. Co mam robit? otazka ktoru si kladiem sto krat za den a odozva stale nikde. Nic ma nebavi, chcem vsetko, ale pritom len nepricetnym vyrazom pozeram na plochu a kreslim si stvorceky.

Vie to?

Mozno, ale jedno je iste. Ma totizto vztah.